Pár slov o chate
Ťatliakova chata alebo „Ťatliačka“ (1374 m n.m.) leží na križovatke turistických trás, pri Ťatliakovom jazere. Cesty od chaty vedú na Roháčske plesá, Rákoň, Ostrý Roháč, Plačlivé či Volovec. Chata je ideálnym miestom, odkiaľ možno odštartovať túru po hrebeni Západných Tatier. Je tiež obľúbeným cieľom pre cyklistov, ktorí majú radi horské trasy. K chate sa dá dostať iba peši. Od Zverovky (kde stojí autobus) je to približne 1,5 hodiny chôdze po asfaltovej ceste.
Na chate je možnosť občerstvenia a od júla 2017 aj ubytovania v novo-zrekonštruovaných podkrovných priestoroch s kapacitou 25 lôžok. Každá izba má vlastné umývadlo a priestor na odloženie vecí. Sprchy a WC sú rozdelené na mužské a ženské. V prípade núdze je možné využiť nocľaháreň s matracmi, v tom prípade si treba priniesť vlastný spací vak. Prízemie zaberá priestranná jedáleň s kozubom, pri ktorom sa možno zohriať, ak vás na horách zastihne nepriaznivé počasie. Chata je otvorená počas letnej sezóny od 15.júna do 30.októbra.
Na chate možno dobiť energiu chutnými horúcimi polievkami, alebo si zvoliť výdatné tradičné slovenské špeciality, ako napríklad halušky s kvalitnou bryndzou. Po túre odporúčame povzbudiť sa „hafírovicou“ (čučoriedkový sen) alebo domácim horcom, aby aj cestou do doliny vládla veselá nálada.
Veríme, že sa Vám u nás bude páčiť a že sa radi vrátite.
Kolektív Ťatliakovej chaty
Stručná história
Prvá turistická útulňa bola na brehu Roháčskeho potoka postavená v roku 1883. S rozvojom turizmu však malá chatka nepostačovala. Výstavba chaty začala v roku 1937 na podnet Jána Ťatliaka (1876-1945), predsedu Klubu Československých turistov na Orave. V roku 1938 majstri dokončili hrubú stavbu a prekryli časť strechy. V nasledujúcich rokoch dorobili komíny a schody do pivnice. Nová dvojposchodová chata, ktorej architektúra bola ovplyvnená štýlom oravských chalúp, bola otvorená v roku 1941. Počas vojny sa tu ukrývali prenasledovaní Židia a partizáni. 9. decembra 1944 bola chata vypálená nemeckými vojakmi.
Klub slovenských turistov Dolný Kubín začal so stavbou novej chaty už v roku 1946. Hybnou silou výstavby bol Jozef Kajan. Stavali ju tesári z Habovky a Zuberca pod vedením majstra Jozefa Pilarčíka. Chata navonok pripomínala svoju predchodkyňu, aj názov dostala práve po Jánovi Ťatliakovi. Poskytovala ubytovanie až 100 turistom a bola obľúbeným lyžiarskym strediskom. Skrat na elektroinštalácii bol príčinou, že chata 28. mája 1963 do tla vyhorela. Zostala po nej len vedľa stojaca bývalá lyžiareň, ktorá dnes po úpravách slúži skladobný priestor horskej služby.
V roku 2013 bola chata zasiahnutá snehovou lavínou. Vo vysokohorskom teréne všetkých pohorí na Slovensku bolo v tom čase vyhlásené zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Suchý sneh nabral dostatočne veľkú rýchlosť a energiu na polámanie stromov a na prekonanie prirodzenej terénnej prekážky nad chatou, ktorá ju doteraz pred lavínami úspešne chránila. Čelo lavíny sa oprelo do múrov Ťatliakovej chaty, pričom vyvalilo dvoje dverí a dve okná. Statika chaty ostala našťastie nenarušená. Krátko na to sa začalo s rekonštrukciou podkrovia, vďaka čomu dnes chata opäť ponúka ubytovanie aspoň počas letnej sezóny.